Ahoj Filip, ako sa máš? Čo si myslíte o súčasnej pandemickej situácii? Má to veľký vplyv na váš tréning/účasť na pretekoch?

Pravdepodobne všetci zažívajú relatívne novú situáciu, ktorá ovplyvňuje ich rodinný, spoločenský, kultúrny, pracovný a športový život. A tieto vplyvy sú, žiaľ, väčšinou negatívne.

Preteky boli minulý rok zrušené, nové termíny boli ohlásené na jar tohto roku, ale odložené na jeseň. Mnohí organizátori sedia na balíku peňazí zo vstupného a nechcú ich vrátiť, a navyše dochádza ku kolízii termínov. Minulý rok teda nebola veľká šanca zúčastniť sa na žiadnych pretekoch. Bolo to veľa o šťastí, či sa preteky nakoniec uskutočnia alebo nie.

Samozrejme, ovplyvnilo to aj tréning. Tí, ktorí sú orientovaní na výsledky a hnaní prekonávaním limitov, osobnými rekordmi a porážaním súperov, sa často rozčarovali a ich tréning upadol. Tí, ktorí si šport užívali pre seba, sa mu venovali "pre zábavu" alebo si dávali osobné výzvy. Ale tí, ktorí ladia formu na "veľké" preteky, sa tomu musia často venovať viac ako štvrť roka a potom v čase neistoty je ťažké očakávať nejaké špičkové výkony. Ja sám sa radšej udržiavam vo forme a čakám na prvé preteky!

Veľmi nás zaujíma, aké preteky vás tento rok čakajú? Máte nejaké naplánované? Urobili ste už tento rok nejakú?

Vzhľadom na minuloročné skúsenosti som podal viac prihlášok na preteky ako zvyčajne. Medzi ultramaratónmi musíte samozrejme trénovať, ale nesmiete zabúdať na regeneráciu.

Začiatok mojej tohtoročnej sezóny bol pre mňa na majstrovstvách Českej republiky v behu na 100 km a v ultramaratóne (kde som skončil piaty), ale to je pre mňa len také rozptýlenie. Vrchol tohto roka vidím na českých majstrovstvách 24 hodín v Kladne a potom na jeseň na maďarskom Ultrabalatone (220 km okolo Balatonu), ktorý som už dvakrát absolvoval. Ak sa mi v Kladne bude dariť, mám šancu kvalifikovať sa na 24-hodinové majstrovstvá sveta v Rumunsku. Tieto preteky sú však predovšetkým o maximálnom výkone, rozhodne nie o krásnych výhľadoch z horských hrebeňov.

Okrem toho chcem behať "ľúbostné" preteky - tzv. ultras, teda dlhé preteky v lesoch, kopcoch, kde je možnosť užiť si aj niečo iné ako peklo v podvedomí, ako keď bežíte 200 km na 1 km asfaltovom okruhu.

Ako ste sa dostali k ultramaratónom?

Dostal som sa k nemu ako slepec k husliam! Vo veku 32 rokov som bol v podobnej situácii ako väčšina mojich rovesníkov. Práca - rodina - práca... Kúpil som si ruského chrta a začal som ho venčiť. Stretávala som pekné dôchodkyne so psami zo susedstva, ktoré robili to isté, a cítila som sa čudne. Navyše, keď ho pustili z vodítka, pes sa rozbehol ako blázon. Tak som s ním začal behať. Pravdepodobne "bláznivý" aj pre okolie. A k ultrabehu som sa dostal tak, že som sa jednoducho prihlásil na preteky a "zasekol sa mi pazúr".

Čo znamená pojem ultra? Z koľkých kilometrov možno človeka považovať za ultramartinského?

ltra je typ pretekov, pri ktorých sa musíte vyrovnať s takými vecami, ako je nedostatok spánku, potreba podporného tímu a väčšinou sa počas samotných pretekov sťažujete, že ich už nikdy nechcete bežať. Vzdialenosť nad 100 - 150 km je podľa môjho názoru už na hranici fyziologických možností tela a čokoľvek dlhšie je už za ňou. Keďže podmienkou je určitá skúsenosť, takmer nikdy sa nestane, že by na ultratraily prišli sanitky ako na polmaratóny, ktorých sa zúčastňujú neskúsení dobrodruhovia. Ultramaratóny sú všeobecne bežecké preteky dlhšie ako 50 km. Niektoré sa jazdia na atletickej dráhe, iné na asfalte alebo v horách, niektoré sú etapové preteky, iné...

Každý, kto má sebavedomie nosiť túto nálepku a z nejakého dôvodu je to pre neho dôležité, sa môže považovať za ultramaratónca.

Ako vyzerá váš bežný tréningový deň? Máte aj dvojfázové tréningy? Darí sa vám to všetko skĺbiť s osobným a pracovným životom?

Tréning kombinujem s prechádzkami so psom. So psom odbehnem maximálne 10 km, potom ho nechám doma a zvyšok odbehnem. Pred pretekmi behám v dvoch fázach, aby som denne nabehal 20-30 km. Potom ju o piatej ráno vyčerpám. Mimo pretekov však behám len asi 3-4 dni v týždni. Len preto, že mám iné dôležitejšie aktivity.

Pomáha vám niekto s tréningom? Trénujete sami?

V Českej republike je len niekoľko ultra trénerov. Urobím si plán pretekov na nasledujúcich šesť mesiacov a podľa toho si naplánujem tréning.

Bežím výlučne sám. Väčšinou s mojím psom. Je to šprintér, ktorého som prerobil na vytrvalostného psa, takže ho musím zaťažovať len opatrne. A vždy to musí byť pri vode! Ak na povrchu nie je ľad, je to pre neho ako magnet. (Smiech) Nikto so mnou nechce behať. Obávajú sa, že sa predo mnou zahanbia svojím bežeckým štýlom, že ma budú brzdiť alebo že im utečiem a nechám ich niekde v lese (alebo to aspoň tvrdia). Ale ja behám buď skoro ráno, alebo neskoro večer, takže tam je pravdepodobne zakopaný pes (iný ako môj).

Čo považujete za svoj doterajší najväčší úspech?

Chodíte na preteky v Českej republike alebo ste sa zúčastnili na nejakých v zahraničí?

Preteky sú skvelou príležitosťou vidieť miesto, kam by ste sa inak nedostali. Rád chodím na preteky v Českej republike, úžasné je to aj na Slovensku. Ultra komunita v oboch krajinách je úžasne prepojená. Nie je však problém dostať sa na zaujímavé preteky v zahraničí. Bežal som v Rakúsku, Maďarsku, Španielsku a Poľsku. Ale keď som na dovolenke, behám aj tam. Preto som úplne prebehol Rím, Turín, Malagu alebo Amsterdam.

Beh na takéto vzdialenosti musí byť veľmi náročný nielen fyzicky, ale aj psychicky. Bojujete často sami so sebou počas pretekov?

Áno, preteky sú boj. (Smiech) Je to rýchlejšie a ďalej ako akýkoľvek tréning. Aj pri dobrej kondícii prichádza kríza, bolesť, pochybnosti. Musíte byť na ňu pripravení a nepodľahnúť jej. Často sa mi stávalo, že na 30. kilometri som mal pocit, že padnem od vyčerpania, alebo že mám nohy ako z olova, a to som mal pred sebou ešte 70 alebo aj viac ako 170 km. Potom sa dostaví nevoľnosť alebo nejaká bolesť a je po všetkom. Veľa ľudí sa vzdá takýchto pretekov. Ale ak sa cez to dokážete preniesť (a často sa cez to musíte preniesť niekoľkokrát počas jedných pretekov), ľahko zistíte, že na 200. km bežíte lepšie a rýchlejšie ako na 30. km. CBD je tu veľkým prínosom.

Zranili ste sa niekedy, odkedy beháte? Viem, že kĺby DK pri behu veľmi trpia.

Mali sme veľa zranení, ale vždy len kvôli pádu alebo zlému kroku. Berle a ortézy sú vždy pripravené. Ale vždy to boli len banality, ktoré sa zahojili za 2 týždne. Kĺby trpeli len prvý rok prevádzky a potom to nejako prešlo. Navždy. Dobre premyslený jedálniček určite veľmi pomáha.

Bolesť je nevyhnutnou súčasťou dlhých pretekov. Niektorí ju prekonajú spontánne, väčšina pomocou analgetík. Mne pomáha CBD, vďaka ktorému cítim tupú, neustálu bolesť s určitým odstupom. Vo svaloch a kĺboch sa deje niečo nepríjemné, ale pomocou CBD sa to dá ľahšie vytesniť.

Ako prebieha vaše zotavovanie? Ako vrátiť telu všetku energiu, ktorú ste vydali?

Odmenou za tvrdú tréningovú a pretekársku prácu je obdobie, keď si večer zájdem do sauny, dám si pivo a čipsy a zrazu mám viac času na dobrý film. Po pretekoch je potrebné doplniť vitamíny stopovými prvkami, tréning prechádza do regeneračnej fázy, v ktorej sa beží pomalšie a menej. Podobne ako v tréningovej fáze, aj tu môže CBD pomôcť, buď urýchliť zotavenie, alebo potlačiť niektoré negatívne účinky. Nech je to akokoľvek, moje zotavenie je v priebehu niekoľkých dní. Na ďalšie ťažké preteky si však netrúfam, ideálne až za 2-3 mesiace. Ale kto by vydržal tak dlho bez svojho koníčka? (Úsmev)

Používate nejaké doplnky? Počas - pred a po pretekoch? Ak áno, ktoré? Ako vám tieto doplnky pomáhajú?

Keďže som vegánka, musím si dávať veľký pozor na to, čo prijímam v strave. Našťastie je to pre mňa po rokoch už rutina. Z doplnkov dlhodobo užívam vitamín B12 a bielkoviny. Pred pretekmi začínam so železom, vitamínom C, B-komplexom a CBD kvapkami. Takto zvládnem väčšie tréningové dávky. Regenerácia je podobná, ale ja sa viac spolieham na pestrú stravu, ktorá zahŕňa napríklad naklíčené semená alebo fermentovanú zeleninu.

Výživa počas samotných pretekov je veľká alchýmia, na ktorú neexistuje jednoduchý a jasný recept. Niektorí sa uspokoja s klasickými športovými gélmi a iontovými nápojmi, iní nedajú dopustiť na pivo, kolu, banány so soľou, chlieb so slaninou, škvarky... To všetko je na občerstvovacích staniciach naozaj bežné.

Aký bol váš postoj k produktom z konope predtým, ako ste začali používať produkty CBD? Mali ste už nejaké skúsenosti s konopnými výrobkami?

Výrobky z konope poznám už dlho najmä ako významnú pomoc pri kožných problémoch, ale pred niekoľkými rokmi som si všimol, že konope s obsahom CBD pomáha ľuďom s Parkinsonovou chorobou alebo chronickou bolesťou. A potom som videl, že o CBD hovorili bojovníci MMA z USA ako o prostriedku na potlačenie bolesti a podporu regenerácie. Keď som sa začal o záhadnej CBD dozvedať viac, zistil som, že v Českej republike nie je veľa relevantných informácií. A medzi bežcami je pojem konope vnímaný podobne ako doping alebo nejaká droga. Urobil som si prieskum na českom trhu a oslovil som spoločnosť Carun, ktorá ma zaujala svojím prístupom k produktom CBD. Po prvom testovaní kapsúl s SCB som bol nadšený, pretože som mal pocit, že mi to umožňuje trénovať možno o ¼ viac. "Len" splnil moje očakávania.

Používate iné produkty z konope? Kozmetika, potraviny?

Moje víkendové raňajky pozostávajú z rôznych zmesí semienok, obilnín a sušeného ovocia. Konopné semienko je vďaka svojim vlastnostiam súčasťou týchto semienok. Mačke s ekzémom na čele, ktorý ju svrbela a niekoľko rokov bola liečená kortikosteroidmi, som úspešne vyliečila konopnú CBD masť od spoločnosti Carun. CBD bola jedinou alternatívou, ktorá umožnila, aby som prvýkrát nemusel nasadiť kortikosteroidy.

Doporučili by ste produkty CBD ostatným bežcom?

Áno, a nielen bežci. Ale všetci športovci, ktorí majú veľkú záťaž. Ale to je len čerešnička na torte. Hlavný prínos CBD vidím v tom, že dokáže pomôcť ľuďom s chronickou bolesťou, kožnými problémami, Parkinsonovou chorobou a dokonca aj s psychickými problémami, ako je bipolárna porucha. Spektrum indikácií je široké a zďaleka nie je úplne preskúmané.

Dali by ste nejakú radu pre začínajúcich ultramaratóncov

Ahoj, nováčik ultramaratónec! Verím, že viete, čo chcete robiť. Máte za sebou niekoľko rokov behania, podarilo sa vám zabehnúť niekoľko maratónov, takže dúfam, že vás nič príliš neprekvapí. Neváhajte a prihláste sa na pekný ultramaratón pod holým nebom alebo možno na atletickú dráhu, kde vás vaši blízki môžu povzbudzovať a pomáhať vám. Ultra komunita je plná skvelých ľudí, ktorí vás určite radi privítajú a podelia sa s vami o svoje skúsenosti a humor. Ale pozor! Ak tomuto športu podľahnete, zaberie vám veľa času. Na oplátku získate nových priateľov, (ak to nepreženiete) pevné zdravie, jedinečné zážitky a zdravé sebavedomie. Uvidíme sa na štarte.

Zdroj: Bezvabeh.cz